Ráno zapínam počítač a asistentke určujem úlohy čo
treba všetko zariadiť. Niekto klope na dvere kancelárie a vstúpi staršia
pani. Asi 55 ročná smutne vyzerajúca pani. Už z jej tváre vidím, že je zmätená,
vystrašená a cítim z nej volanie
o pomoc. Nadväzujem komunikáciu a začínam počúvať jej desivý, ale
žiaľ pravdivý príbeh.
Ako majiteľka domu chcela predať dom po rodičoch. Povedala
si: veď nie je to nič náročné, to zvládnem. Urobila zopár fotiek na mobil, „zavesila“
na internet, napísala pár viet, uviedla telefónne číslo. O niekoľko dní
jej zazvonil mobil, ozval sa kupec. Sympaticky vyzerajúci pán. Dom sa mu
zapáčil a hneď povedal že ho kúpi. A aby to bolo čo najskôr on má aj
známeho právnika tak pripraví kúpne zmluvy. Majiteľka mala málo skúseností a
neporozumela všetkým právnym termínom a tak popodpisovala pripravené
podklady. Veď ten pán vyzeral tak dôveryhodne...
Táto pani vlastnou chybou prišla o dom po rodičoch.
Spôsobom, ako to robia niektorí majitelia. Nafotiť, dať na internet. Sympatický dobre vyzerajúci
pán so známosťami. Podpísala zmluvu ale peniaze neprišli. A už asi ani
neprídu. Nemá ani dom, ani peniaze. Po kupujúcom sa niet ani chýru.
Nie vždy to môže takto dopadnúť, ale čo ak sa to stane
práve Vám. Je to tak ako so zdravím. Keď som chorý a niečo ma bolí tak idem
k lekárovi a ten mi pomôže. Nie je dobré sa len tak „kurírovať“ sám,
tiež to nemusí dopadnúť dobre. Podobne aj pri predaji majetku existujú nejaké
pravidlá a postupy. Predávať bez
niekoho, kto to vie a kto Vás môže zastupovať a poradiť je hazard. Áno
dá sa to aj tak a nemusí sa nič stať. Nikdy však neviete. A predávať sám
preto že sused Vám povie že je to jednoduché?
Pani mi je veľmi ľúto ale dnes jej už neviem sľúbiť že
to dobre dopadne. Keby na moje dvere zaklopala skôr.
